5. Where were we?

24. june 2011 at 8:19 | Betty |  Sunshine cleaning


Než začneme robiť čokoľvek iné, najprv by som sa chcela ospravedlniť za tie blbé sťahovania a ostatné blbosti. Vyzerá to tak, že sa ako Terminátor vraciam na miesto činu (len neplodím deti).

Od februára toho prebehlo tak veľa. Stále som sa čudovala ľuďom, ktorých prestane baviť písanie na blog, no dá sa povedať že za posledný polrok som ich pochopila. Po celých dňoch s matematikou, fyzikou a chémiou určite nebolo mojou prioritou napísať nejaký nekvalitný článok (ako ste mohli vidieť). Výsledkom síce je beztrojkové vysvedčenie (prvýkrát za sedem rokov - 14 vysvedčení), no kúsok ma mrzí ta strata akéhosi kontaktu s iným svetom.

Robotníci poodchádzali, Jonathan ma stále trápi, i keď nie až tak, ako som si myslela, stále mám najlepších, najmúdrejších a najkrajších kamarátov, za ktorých úžasnosť čakám už dlho nejaké nešťastie. Keď už sme pri nešťastí, spolužiak, ktorému som želala žltačku zomrel na leukémiu (želala som mu ju, lebo keď ho "lekári" vzali do nemocnice, asi týždeň sa hovorilo o žltačke, všetci sme sa poočkovali a potom padali také strašné diagnózy, že aj žltačka pri nich vyzerá ako výlet do New Yorku). Potom nasledoval jeden z najhorších týždňov môjho života (začínal nedeľou, keď sa Fíni stali majstrami...), jeho pohreb a všetko s tým spoločné, v 17-tich viem všetko o cenách vencov, o pohrebných zvyklostiach - jedna z vedomostí, ktoré som nikdy nechcela získať.Ostatné bolo všetko o učení, matematiku, fyziku a chémiu sa mi podarilo dať na dvojku, za to všetko ma však trápi absurdná dvojka z angličtiny a stále som skleslá, že Vancouver nevyhral Stanleyho capa.

Asi najväčšia novinka, vrátila som sa, lebo začiatkom júla odchádzam pracovať na dva mesiace na Island, a musím sa niekde ventilovať, keďže s nemožnosťou telefonovať som sa už zmierila.

Počúvajte veľa Mando Diao a majte radi jahodovú bublaninu!
 

4. Are you learning to fly right now?

3. february 2011 at 13:04 | Betty |  Sense and sensibility
  • 2 x pozeranie (500) days of Summer: Lebo hlavní predstavitelia sú nádherní a film je proste skvostný.
tilych
  • 1 500 000 x počúvanie soundtracku (500) days of Summer: Keď si vypočujete soundtrack, budete sa mi čudovať, že ho počúvam tak zriedka. Počúvala som ho, keď som chodila domov zo školy cez park a neskutočne ma mrzelo, že si nemôžem od roztopaše skočiť do hŕby lístia.
  • 50 000 x nadávanie na slovenčinárku, matematikárku a noskárku: Slovenčinárka je najhnusnejší človek na škole, matematikárka mi dopomohla k trojke z písomky (keby nám namiesto 15 minút tupého pozerania sa na seba nechala písomky, stihla by som to prekontrolovať a nezvýšili by mi mi tam žiadne umocnené písmena) a noskárka ma ustavične ignoruje. Mňa aj moje výkriky k téme.
  • 6500 x výmeny pohľadov s tými dvoma novými mladými fešnými robotníkmi: Sú dvaja, jeden je hnedovlasý,vysoký, Anna vraví, že vyzerá ako leňochod z Doby ľadovej a minule spadol z lešenia. Druhý je nižší, blonďavejší a má potmehúdsky úsmev, a bohužiaľ sa nikdy nenaťahuje k vysokým miestam na stene, pričom má montérky na páse a krátke tričko, takže mu nevidno kožu tak, ako tomu prvému.
  • 150 x únos výberu Hviezdoslavovej lyriky z mojich rúk Annou v spolupráci s Jordanom: Predsavzatie prečítať každú knihu, ktorú mám doma mi namiesto očakávanej lenivosti kazia Jordan s Annou, ktorí mi ju cez voľné hodiny stále berú a ja ju potom musím žobrať od Andrewa, ktorý mi ju ale vždy milo podá. A mimochodom, Hviezdoslav je super (Však žiť treba, ha starosť nestydatá! ty zbavuješ sa ducha povzletu, čo k hviezdam chce, ty stiahla si do blata, zakliata citov reč v zlú klevetu - Spevy slobody)
  • 2 x výskyt nadprirodzených javov - moje výsledky z príkladov z matematiky a fyziky sa zhodujú s výsledkami celej triedy: Stále to neviem pochopiť
  • 1 x návšteva školy v teplákoch: Na telesnú chodíme do 150 m vzdialenej haly. Pred jednou telesnou som si v škole zabudla topánky a profesorka ma bez nich nechcela pustiť cvičiť. Nemala som vtedy v škole ani Hviezdoslava, takže ma Anna presvedčila, aby sme po nich šli. Tie tepláky sú staré, veľké, sivé a sú to tie najhnusnejšie tepláky na svete. Anna mala krátke červené tepláky, ktoré jej siahali po kotník a pod tým mala biele ponožky. Dúfali sme, že už je hodina, bol však koniec prestávky. Myslím, že sme sa vryli do pamäti nejednému študentovi, a veru aj tomu novému vrátnikovi.
  • 5 x pokus o hru volejbalu: Vyšlo to len raz. Keď sme hrali štvorhru ( Natalie s Mable proti Jordanovi so mnou). Nahrávali sme si, smečovali, odbíjali, hádzali sa po loptu, ale Jordan (ktorý by len tak mimochodom zvládol všetky olympíjske športy bez tréningu a vo všetkých by sa umiestnil v prvej desiatke, bez ohľadu na to, či by to bola zimná alebo letná olympiáda, možnože okrem hokeju, nemá ho rád. A nemá rád ani keď sa o hokeji bavíme v jeho spoločnosti, v ktorej je vlastne vždy, keďže sedíme blízko seba) s nami nebol spokojný, a radšej išiel hrať basketbal.
  • 1 x výskyt medzi žiakmi, ktorí majú úlohu z matematiky: Ostatní dostali čierny bodík a ja mám miniatúrne očko
  • 10 x vytešovanie sa nad biológiou: Lebo začíname brať človeka a je to všetko také nádherné a zaujímavé a ťažké, ale to nevadí, lebo je to také krásne a zaujímavé a ťažké, ale to nevadí, lebo je to také krásne a zaujímavé a....
  • 10 x opak vytešovania sa, že nikdy nebudem genetickým inžinierom: Nemám na to mozog ani financie. Ale hlavne mozog. Financie nemám na nič, nielen na to.
  • 1 x veršovaný epos pre Charlotte: Minulý týždeň lyžovala a nebola v škole. Pre takéto prípady, alebo proste pre chorobu Charlotte alebo Anny, alebo mňa sme zriadili stránku, kde napíšeme článok o tom, čo sa dialo v škole, čo sme preberali a aké máme úlohy. Založili sme ju asi pred dvoma rokmi, a dá sa povedať, že počet jej čitateľov sa od prvých dní zdvoj až strojnásobil, niežeby to boli nejaké veľké čísla. Minulý týždeň som jej referovala ja, a na konci týždňa som jej Piatok opísala pomocou veršovaného 7-dielneho eposu vo forme sonetu.
  • 1 x premena profesorky na kriminálničku: Keď sme boli raz s Annou cez prestávku v neďalekom supermarkete, Sean nás poprosil, aby sme mu kúpili čipsy. My sme mu ich kúpili, ale nevedeli sme kam ich máme skryť. Keby nás totiž chytila zástupkyňa, mali by sme z toho menšie problémy. Pred supermarketom sme stretli našu dejepisárku, ktorá mi je po pás a je taká zlatá, a trošku taká....no..naivná. Poprosila som ju, aby nám to cez vchod prepašovala v kabelke a vo vnútri nám to dá. Ona súhlasila a cestou do školy nám vykladala, ako trávila víkend. Je super.
  • 1 x úplne maličká oslava narodenín: Narodeniny mal Dylan. S Annou sme sa dohodli, že sa o pol siedmej ráno (nepomýlila som sa) stretneme a niečo mu kúpime. Tak teda, kúpili sme veľkú čokoládu, slipy, na ktoré sme sa podpísali (Charlotte, Anna a ja. Dylan nemá veľa kamarátov, a Sean s Westonom  (jeho ostatní kamaráti)s tým nechceli mať nič spoločné, radšej), samolepku Pozor dieťa a  chrániče bradaviek. Blbosti, ale skúste obdarovať niekoho, kto má rád porno a fínskych metalistov. Témou darov bolo, že si má dávať pozor, aby sa z neho nestal náctiletý tatínek.
  • 1 x hlava naplnená rôznymi telesnými tekutinami:  Som doma druhý deň, a chcem byť v škole (všimni ďalší bod). Mám hlavu plnú slín, sĺz a sopľov (zvláštne ako to všetko začína na s) a bojím sa, že mi hlava zanedlho exploduje.
  • 1 x ďalšie blbé "zaľúbenie"...: Viac k tomu nie je čo dodať. Už ma to nebaví. Zamilovávať sa do ľudí a potom si uvedomiť, že to vlastne nikdy nebude. A to som si istá. Aj keby tu bolo niečo z jeho strany, čo nebude, ja by som to stopla. Ukážka prečo viem, že rozmýšľam rozumom a nie srdcom.

3. I´d change my orientation for her

21. january 2011 at 19:48 | Betty |  Sunshine cleaning
Myslím, že mám po krk snaženia sa na dosiahnutie niečoho, čo nie je reálne. Aj keď je realita relatívne relatívna (vďaka Bohu), faktory, ktoré vám to zmaria sú také skutočné, že aj realita by
tilych
sa čudovala. (Mo)mentálne som však v takom rozpoložení, že mi to vôbec nevadí. Vôbec mi nevadí, že nikdy nebudem jadrovou fyzičkou a nebudem pracovať v CERN-e, lebo akýkoľvek predmet spojený s matematikou mi ani čiastočne nejde, alebo nikdy nebudem genetickou inžinierkou, lebo na kríženie som expert, iba kým sa poblízku neobjaví nejaký trihybrid. Áno, genetický inžinier je moja posledná vychytávka. Po herečke, režisérke, scenáristke, pornoherečke, kresťanskej misionárke, neurochirurgičke, europoslankyni, ugrofínskej prekladateľke pre OSN/Amnesty International/UNICEF a rôzne iné organizácie, letuške a jadrovej fyzičke.

Opäť som sa dostala do fázy ugrofínskej prekladateľky. 

Mám problém uveriť, že všetko sa raz človeku vráti. Chápete, niekto urobí niekomu zle, následne sa mu narodia bezprsté a škuľavé deti. Náhoda? Tá neexistuje. Prečo však dievča, ktoré robilo zle niekomu milému a bezbrannému dostalo po príchode na novú školu, ktorú okrem iného zdieľa smilou a bezbrannou obeťou svojho detstva, okrem statusu primárnej, možno tak sekundárnej hviezdy školy aj najlepšiu triednu profesorku na škole? A prečo musí mať jej obeť ako najnižšieho šéfa na škole hnusnú slovenčinárku, ktorá obeti dala z nálady o stupeň horšiu známku z tohto jazyka? A prečo človek, ktorého zaujímajú len pijatiky, a ktorý vonkoncom nemusí prejavovať záujem o učenie,lebo môže študovať, kdekoľvek si zamanie, zatiaľ čo druhý musí prejsť tak zložitým a únavným procesom vzdelávania, kde si toho naloží toľko na plecia, a ešte mu povedia, že to je to najmenej čo je potreba na zvládnutie aspoň tej najnižšej priečky na pomyselnom rebríku vzdelania, a keď si už na základe svojich inteligenčných kritérii nejakú školu vyberie, tak sa od nej zase odmiluje po uzretí sumy za semester, cestuje po Kanade a surfuje vo Francúzsku a niekto milý a bezbranný ani neverí, že tieto krajiny existujú?

Nie je to fér. Všetci by sme mali mať rovnaké šance. A byť si rovní. Ale rovní v jednom riadku, nie v dvoch.


Where to go next

Advertisement