January 2011

3. I´d change my orientation for her

21. january 2011 at 19:48 | Betty |  Sunshine cleaning
Myslím, že mám po krk snaženia sa na dosiahnutie niečoho, čo nie je reálne. Aj keď je realita relatívne relatívna (vďaka Bohu), faktory, ktoré vám to zmaria sú také skutočné, že aj realita by
tilych
sa čudovala. (Mo)mentálne som však v takom rozpoložení, že mi to vôbec nevadí. Vôbec mi nevadí, že nikdy nebudem jadrovou fyzičkou a nebudem pracovať v CERN-e, lebo akýkoľvek predmet spojený s matematikou mi ani čiastočne nejde, alebo nikdy nebudem genetickou inžinierkou, lebo na kríženie som expert, iba kým sa poblízku neobjaví nejaký trihybrid. Áno, genetický inžinier je moja posledná vychytávka. Po herečke, režisérke, scenáristke, pornoherečke, kresťanskej misionárke, neurochirurgičke, europoslankyni, ugrofínskej prekladateľke pre OSN/Amnesty International/UNICEF a rôzne iné organizácie, letuške a jadrovej fyzičke.

Opäť som sa dostala do fázy ugrofínskej prekladateľky. 

Mám problém uveriť, že všetko sa raz človeku vráti. Chápete, niekto urobí niekomu zle, následne sa mu narodia bezprsté a škuľavé deti. Náhoda? Tá neexistuje. Prečo však dievča, ktoré robilo zle niekomu milému a bezbrannému dostalo po príchode na novú školu, ktorú okrem iného zdieľa smilou a bezbrannou obeťou svojho detstva, okrem statusu primárnej, možno tak sekundárnej hviezdy školy aj najlepšiu triednu profesorku na škole? A prečo musí mať jej obeť ako najnižšieho šéfa na škole hnusnú slovenčinárku, ktorá obeti dala z nálady o stupeň horšiu známku z tohto jazyka? A prečo človek, ktorého zaujímajú len pijatiky, a ktorý vonkoncom nemusí prejavovať záujem o učenie,lebo môže študovať, kdekoľvek si zamanie, zatiaľ čo druhý musí prejsť tak zložitým a únavným procesom vzdelávania, kde si toho naloží toľko na plecia, a ešte mu povedia, že to je to najmenej čo je potreba na zvládnutie aspoň tej najnižšej priečky na pomyselnom rebríku vzdelania, a keď si už na základe svojich inteligenčných kritérii nejakú školu vyberie, tak sa od nej zase odmiluje po uzretí sumy za semester, cestuje po Kanade a surfuje vo Francúzsku a niekto milý a bezbranný ani neverí, že tieto krajiny existujú?

Nie je to fér. Všetci by sme mali mať rovnaké šance. A byť si rovní. Ale rovní v jednom riadku, nie v dvoch.


2. You are much more beautiful than your profile picture

17. january 2011 at 18:22 | Betty |  Adventureland
Okej, dlho som tu nebola, a možno to nie je ten najlepší začiatok, ale ja za to nemôžem. Odchod počítača a následný odchod klávesnice ma neraz rozčaril do biela, a popravde, som vďačná že je už po tom. 

tilych
Na začiatku roka som sa dala ostrihať. Sean vraví, že mám vlasy ako Edith Piaf, a ja stále neviem, či to mám brať ako kompliment, alebo nie. Obočie však ešte mám, to s trištvrtinou mojich vlasov neodišlo.

Ten istý týždeň sa udial malý zázrak, keď mi Anna povedala, že ide na hokej do Košíc. Ona má totiž obmedzenia ako guantanámski väzni, potvrdila to aj prítomnosť Anninho otca a jej sestry Maggie, bez ktorých by sa asi nič z toho neudialo. Ja mám však uja A. aj Maggie rada, sú super :) Taktiež sme tam dostali aj Jennu, čo som trochu ľutovala pri ceste späť keď sme vlakom cestovali s jej priateľom (, ktorý je od nosa dole ako odkopírovaný od najkrajšieho človeka na svete, ďalej označovaný ako Kapitán, a ani sa nesnažte odporovať) a ja som bola naviac. Tak nejak som si už zvykla. Takže cesta autobusom tam, Jennin spánok na mojom takmer pleci, kúpa mojich lístkov ujom A., keďže pri mojej poslednej kúpe na mňa chceli volať políciu (môj šarm nás zachránil), cesta električkou k najkrajšiemu miestu na svete, 15 minútová cesta k sedadlám umiestneným asi 30 m nad ľadom a perfektný výhľad na hru, nie však na hráčov ( čo tvorí asi 50 percent dobrého pocitu z hry predsa), povzbudzovanie najsexi Slováka a karhanie rozhodcov, bučanie s ostatnými piatimi tisíckami ľudí a prehra. Nevadí. Cestou späť som robila očká na uja s krásnym nosom a Anna mi hovorila o neslušných nohaviciach. A cesta domov s Jennou a jej milým.

Piatok som mala 17. Po škole sme išli na pizzu (nie je to žiaden druh alkoholu) a dostala som ten najlepší darček na svete. Keď som do ruky dostala časopis, ktorý síce obsahoval len dve strany, ale bol špeciálne vytvorený pre mňa, s pseudočlánkom o tom, že ma Kapitán po tom, čo som mu porodila syna a čakám jeho dvojčatá, a po adopcii ekvádorskej siroty požiada o ruku som sa rozplakala od dojatia, že ma tak poznajú, že je to také super, že mám veľký plagát na ktorom sme obaja na titulke (v papierníctve kde to tlačili sa už nikdy neukážem...) a že mám také šťastie, že ich mám a že sú to najlepšie, čo ma kedy stretlo. Že oni mi toho dávajú toľko a ja im nevraciam ani tretinu, i keď by som mohla...

A čo sa týka školy, tak za chvíľu sa dávajú vysvedčenia, a vlastne to vyzerá celkom fajn, i keď naša slovenčinárka sa rozhodla dať mi dvojku (lebo kedysi som jej povedala, nech sa stará o seba po tom, čo nás so Seanom cez hodinu strápnila otázkou kedy budeme mať rande), dnes som písala písomku z chémie, po ktorej by mi mohla dať chemikárka dvojku (a to keď sa stane, môžu všetci ateisti uveriť v Boha, lebo toto oakreditujem za zázrak) a možno mi ostanú len trojky z matematiky a fyziky, no a celkom ma zaujíma známka z nemčiny. A finišujem s Na západe nič nového a myslím, že Remarque je génius, i keď som asi jediná, čo si to myslí.

Ináč, po ponurej nálade spôsobenej jedným blbcom a po dojatí z tohto videa som si na deň zmazala Facebook. Nebolo to nič ťažké, ale keď som potom uvažovala, koľko výhod som tým stratila... Už sa nedá existovať bez tej Satanovej stránky. Na nej sa totiž väčšinou nachádzajú papiere, ktoré si treba stiahnuť do školy, informácie o písomkach a naviac tie geniálne rozhovory s tými ľuďmi... Ako dlho by ste dokázali vydržať bez Satanovej stránky?

1. Because I´m fearless

2. january 2011 at 15:08 | Betty |  Good night and good luck
Som Betty, onedlho mám 17 a som fanúšikom rôznych vecí. 

tilych
Mám dvoch súrodencov, ktorí zdedili všetko krásne, čo sa zdediť mohlo. Sú krajší, mladší, múdrejší, populárnejší a celkovo dokonalejší. Sestra Penelope je bývalá baletka, so zásobami korálkov a sponiek a s pokazeným zmyslom vnímať dobro a zlo. Brat Connor je najkrajší chlapec na svete, netrpí paranojou ani absenciou sebavedomia ako 50 percent jeho sestier (ja). 

Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí majú veľa priateľov, napriek tomu pár takých poznám. Napríklad Dylan, ktorého mám rada preto, lebo je väčší sociofób ako ja a je mu to úplne jedno, alebo Natalie, ktorá ma niekedy vytáča, ale keď sa smeje a nevie sa nadýchnuť na tom, čo jej poviem je úžasná, Sean, hudobný génius, ktorého prosia, aby hral na koncertoch a momentálne má záľubu ukazovať mi video z filmu Mariňák, kde Jake Gyllenhaal masturbuje, Molly, ktorej stisk tak strašne bolí ale tá jej impulzívnosť a nadšenie pre hocičo je také super, Jenna, človek tak krásny a múdry, že sa mi chce plakať, Scarlett, ktorej sa páčia vždy iní NHL-isti ako mne. Najlepšie na koniec- Charlotte, môj anjelik, ktorý bol ochotný dať si na profilovú fotku našu spoločnú, tá, ktorej píšem zaľúbené básne a ktorá mi potvrdí, že mám jednotku z matematiky (čo sa tak často nestáva) a Anna, ktorá usporadúva náboženské stretnutia pre malé deti, je za sex po svadbe, zdieľa moje nadšenie pre hokej a hokejistov, tlačí opitých vozíčkarov domov, keď už nemôžu, sms-kuje si so mnou do noci a vyhovára mi depresívne myšlienky a je taká skvelá, že mám problém niekedy uveriť, že ozaj existuje. 

Ako som už spomenula mám rada veci rôzneho, pre mnohých nepochopiteľného charakteru. Mám rada Star Wars, polárny kruh, zimu, Vianoce, vôňu riedidla, bielu čokoládu, sneh, cestovanie, Mechanický pomaranč, angličtinu, nemčinu, biológiu, dejepis, literatúru, Škandináviu a Kanadu, slovenčinu čoby najkrajší jazyk na svete, dážď, kapitánov hokejových tímov a nočné NHL zápasy, orieškové keksy a vôňu zatuchnutých starých kníh.

Vopred vás upozorňujem, že som blázon, čo počujem skoro každý deň, preto ma vytáča oveľa viac vecí, ako ma teší ako pokrytci, modrá farba, matematika/fyzika/chémia, žaby, Veľká noc, leto, teplo, vôňa škorice a kôpru, ovocné zmrzliny a citrónové polevy, davy, teplé mlieko, predsudky, strach, arogancia, nuda, hádky, hlúposť (hlúposť ako otázka charakteru, nie vedomostí), blbé otázky, špargľa a keď sú ľudia, ktorých ľúbim smutní.

Mám rada chlapcov aj dievčatá, zaľúbená som bola nespočetne veľa krát, nikdy to nedopadlo šťastne, momentálny "vzťah" ma ničí už pár týždňov, i keď ho vôbec nie som súčasťou. Ide o to, že Bradley, božský Bradley, dokonalý ako socha od talianskych renesančných umelcov a ja, ako zbytočná, svetu priťažujúca osoba sme sa cez leto stretli na rodinnej oslave. On asi doteraz netuší, kto som, ja ako provtriedny stalker som od neho krôčik k láske. Po roku sa vrátil na našu školu, maturovať a čo sa nestalo. Kelly, dievča, ktoré mi 4 roky robila zo života peklo a teraz mi kazí už dokopy šiesty rok našej spoločnej existencie mu nejakým spôsobom učarovalo. A sú pár, najkrajší na škole. Klasika. Ale vlastne to nie je "nejaký" spôsob je to celkom logický spôsob. Ak to porovnáme, ja som vysoká (vyššia než Bradley, i keď len o kúsok), kučeravá, pehavá, s nerovnakou a hnusnou farbou očí, s veľkým zadkom a s malými chodidlami, ona má výšku presne jemu sediacu, je to blondínka s nádherným nosom, modrými očami, perfektne vykrútenými mihalnicami, dokonalou súmernosťou tela a jeho tvarov, ktorá si NIKDY nespraví hanbu a jemu ako budúcemu hokejistovi urobí VŠADE dobré meno, aj obraz. Viem, ako vytrhnuté z klipu Taylor Swift. 

A je viac vecí, ktoré ma trápia, ale vystrašiť vás hneď na začiatku je prihlúpe aj na mňa.