June 2011

5. Where were we?

24. june 2011 at 8:19 | Betty |  Sunshine cleaning


Než začneme robiť čokoľvek iné, najprv by som sa chcela ospravedlniť za tie blbé sťahovania a ostatné blbosti. Vyzerá to tak, že sa ako Terminátor vraciam na miesto činu (len neplodím deti).

Od februára toho prebehlo tak veľa. Stále som sa čudovala ľuďom, ktorých prestane baviť písanie na blog, no dá sa povedať že za posledný polrok som ich pochopila. Po celých dňoch s matematikou, fyzikou a chémiou určite nebolo mojou prioritou napísať nejaký nekvalitný článok (ako ste mohli vidieť). Výsledkom síce je beztrojkové vysvedčenie (prvýkrát za sedem rokov - 14 vysvedčení), no kúsok ma mrzí ta strata akéhosi kontaktu s iným svetom.

Robotníci poodchádzali, Jonathan ma stále trápi, i keď nie až tak, ako som si myslela, stále mám najlepších, najmúdrejších a najkrajších kamarátov, za ktorých úžasnosť čakám už dlho nejaké nešťastie. Keď už sme pri nešťastí, spolužiak, ktorému som želala žltačku zomrel na leukémiu (želala som mu ju, lebo keď ho "lekári" vzali do nemocnice, asi týždeň sa hovorilo o žltačke, všetci sme sa poočkovali a potom padali také strašné diagnózy, že aj žltačka pri nich vyzerá ako výlet do New Yorku). Potom nasledoval jeden z najhorších týždňov môjho života (začínal nedeľou, keď sa Fíni stali majstrami...), jeho pohreb a všetko s tým spoločné, v 17-tich viem všetko o cenách vencov, o pohrebných zvyklostiach - jedna z vedomostí, ktoré som nikdy nechcela získať.Ostatné bolo všetko o učení, matematiku, fyziku a chémiu sa mi podarilo dať na dvojku, za to všetko ma však trápi absurdná dvojka z angličtiny a stále som skleslá, že Vancouver nevyhral Stanleyho capa.

Asi najväčšia novinka, vrátila som sa, lebo začiatkom júla odchádzam pracovať na dva mesiace na Island, a musím sa niekde ventilovať, keďže s nemožnosťou telefonovať som sa už zmierila.

Počúvajte veľa Mando Diao a majte radi jahodovú bublaninu!